Boris Počatko
Vlastná tvorba - Nemuselo sa to tak skončiť ( fikcia )
Nemuselo sa to tak skončiť... zoskupujem spomienky od detstva, kamarátov, lásky, pričom môj neprítomný zrak spočíva na hlavni. „Nazdar“, kráčam po chodbe... „Zdravím“, vchádzam do kancelárie.. „Dobré ráno“, privíta ma môj nový klient: „Takže Vy si chcete dať poistiť to auto“, sadám si do môjho nového kresla a robím to tak pôžitkársky, aby mi každý závidel, a v duchu mi to prináša strašné upokojenie...